- Pokroky Číny v oblasti umelej inteligencie často závisia od odborných znalostí expatriotov z popredných firiem ako Google a OpenAI.
- Technológie sú často prebalené s minimálnou inováciou, čo vzbudzuje skepticizmus o ich konkurencieschopnosti.
- Právne šedé zóny povzbudzujú imitáciu namiesto podpory kultúry originálneho inžinierstva.
- Vládne financovanie preferuje rýchlosť a náklady pred etickými štandardmi a kvalitou vývoja.
- Výskumníci AI v Číne čelí náročným pracovným podmienkam, čo vedie k migrácii talentov do krajín s lepšími príležitosťami.
- Posun k skutočnej kreativite a rešpektu k duševnému vlastnictvu je nevyhnutný pre udržateľný pokrok AI v Číne.
V posledných rokoch pokroky Číny v oblasti umelej inteligencie (AI) upútali celosvetovú pozornosť, najmä so vzostupom systémov ako DeepSeek. Tieto technológie, prezentované ako domáce inovácie, vzbudzujú skepticizmus medzi odborníkmi, ktorí vidia iný obraz – závislosť na zahraničných odborných znalostiach a značné využívanie miestneho talentu.
Na prvý pohľad sa naratív Číny v oblasti AI zdá byť jedným z rýchlej expanzie. Avšak hlbšie vyšetrovanie odhaľuje znepokojivú závislosť na práci expatriotov vracajúcich sa z elitných firiem ako Google
